Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• pekná rozprávka pre starých a mladých

Sedem múdrych majstrov alebo ako Poncián, cisár rimanský, odporúča do výchovy siedmim múdrym majstrom syna svojho Diokleciána, ktorý sa všakovým vedám a všakovej múdrosti vyučí, a ako potom sedem ráz vlečený je pod šibenicu pre zradu a úklady macochy svojej, zakaždým sa však skrz poučné podobenstvá siedmich múdrych majstrov od smrti vyslobodí, a ako potom stane sa mocným vladárom krajiny rimanskej.

Prvá kapitola

Dávno, veľmi dávno panoval jedon mocný cisár, menom Poncián, v cisárstve rimanskom; on bol veľmi múdry a opatrný, vzal si za manželku veľmi prívetivú a krásnu princeznu. Pán Boh obdaroval cisára a jeho manželku jedným krásnym chlapcom, ktorý sa Diokleciánom volal. Chlapec, keď mal sedem rokov, dobrá matka jeho do ťažkej nemoce upadla.
Keď cisárovna cítila, že nemoc jej je smrteľná a že viac lepšie nebude: dala si zavolať muža svojho cisára a povedala mu: "Milovaný pán môj, dobre vieš že ja z nemoci viacej nepovstanem; a preto som ťa dala zavolať aby si posledniu prosbu moju vyslyšať ráčil." Cisár na to odpovedal: "Milá žena, čokoľvek pýtať budeš, vyplním." - Na to povedala cisárovna: "Dobre viem, že po smrti mojej si drahý muž môj, inú, ktorá sa mu ľúbiť bude, za ženu pôjme. Preto s hlbokosti srdca môjho prosím, aby si Diokleciána, syna môjho nezveril na macochu, ale aby si ho poslal do ďalekej krajiny a zanechal ho na múdrych majstrov, ktorí by ho vycvičili v bázni Božej a v múdrosti, aby potom po smrti tvojej spravodlivý a dobrosrdcí cisár byť mohol. Cisár na to riekol: "Milá žena, prosbu tvoju vyplním." - Keď cisárovná ujistená bola, k stene sa obrátila a ducha svojho vypustila.
Cisár dal svoju zomretú manželku s veľkou pompou pochovať, a smútil za ňou. - Cisára jeho radcovia nemohli k tomu priviesť, aby sa znovu oženil.
Keď jednúc v noci na posteli ležal a spať nemohol, prišlo mu na rozum, čo žene svojej prisľúbil. V čas ráno, keď stal, zvolal radcov svojich a predložil im úmysel svoj; títo riekli: "Mocný cisáru! V Ríme je sedem múdrych majstrov, ktorí všetkých mudrcov sveta tohoto prevýšia v múdrosti a učenosti; odovzdaj jednomu z nich syna tvojho.
Cisár prijal radu túto a poslal vyslancov k siedmim múdrym majstrom, aby k nemu prišli. Sedem majstrov obdržiac povolanie, hneď k cisárovi cestovali, ktorý ich veľmi vďačne prijal a takto k nim hovoril: "Ctení majstri, mám jednoho syna, ktorému matka zomrela. Tohoto syna môjho chcel by som na vás zveriť, aby ho niektorý z vás vychoval a vyučil, aby v ríši mojej otcovsky a blažene panovať mohol."
Na to povedal prvý mudrc Bancillas: "Jasnosť vaša cisárska, ja za sedem rokov tak ďaleko ho privediem v múdrosti, že toľko bude vedeť čo ja a jako moji súdruhovia."
Potom hovoril drahý mudrc Lentulus: "Cisáre a pane! Najväčšou odplatou bude pre mňa, jestli Jasnosť vaša syna svojho na mňa sverí, a ja za šesť rokov tak ho vyučím, že bude vedeť to, čo ja."
Tretí majster volal sa Kátó; aj tento vstal a povedal: "Jasnosť vaša cisárska, ja za päť rokov vyučím ho ku všetkej vedomosti, ktorú ja a súdruhovia moji známe."
Na to vstal štvrtý mudrc, majster Waldach, a povedal: "Jasnosť vaša, najväčšia odmena pre mňa bude, aby Jasnosť vaša syna svojho jediného na mňa zverila a ja ho za štyri roky vyučím tak, že toľko bude vedeť, čo ja a súdruhovia moji."
Jozefus, piaty majster, tiež preriekol: "Jasnosť vaša, ja za tri roky k všetkému ho vyučím, čo ja a súdruhovia moji vieme."
Na to šiesty majster, Kleofáš, povstal a povedal: "Milostivý pane, už som starý, ale celý život môj obetoval som Jasnosti vašej; ja za dva roky k všetkým vedomosťam ho vyučím, ktoré my dohromady známe."
Naposledy vstal siedmy mudrc, Joachim, a povedal: "Jasnosť vaša cisárska! Ja za jedon rok takého mudrca z nebo spravím, jaký som ja, a moji kamaráti."
Keď cisár sedem týchto múdrych majstrov po jednom vypočúval a žiadosťam ich porozumel, takto k ním prehovoril: "Statoční majstri, vás všetkých prosím, aby ste syna môjho k sebe vzali a ho spoločne vyučovali k všetkým poriadným vedomosťam, a potrebným umeniam."
Keď počulo týchto sedem múdrych majstrov túto zprávu cisárovu, veľmi sa radovali, a kolená i hlavu kloniac, ďakovali za toto jeho tak múdre usporiadanie. - I vzali potom Diokleciána k sebe a z veľkou parádou odprevadili ho do Rímu. Keď už blízko boli k mestu, takto hovoril múdry Kátó ku kamarátom svojim: "Ctení majstri, neveďme syna cisárovho do mesta, mestský hlučný život prekážku bude robiť mladíkovi v jeho učení. Viem ja o jednej peknej zahrade pri Ríme na vrchu sv. Martina; vystavme tam pre syna cisárovho jednu sklepenú vežu a v nej jednu peknú izbu, po ktorej stenách popíšeme všetky krásne umenia a vedomosti, aby pred očami chlapcovýma vždycky jako nejaké otvorené knihy stály." - Majstri prijali túto múdru radu. Sedem týchto majstrov celých sedem rokov z najväčšou usilovnosťou vyučovali mládenca tohoto; mladý Dioklecián nápadné pokroky robil vo vedomosťach.
Keď sa celých sedem rokov minulo, Kátó riekol ku kamarátom svojim: "Dobre by bolo, skúsme tohoto mladíka, či sedemročné vyučovanie naše prinieslo zodpovedajúci prospech?" - "Veľmi dobrá je to myšlienka," povedali ostatní mudrci. - Múdry Kátó na to takto odpovedal: "Dokiaľ spí, položme pod každú nohu postele jeho jedon bobkový list, keď sa prebudí, buďme okolo neho. Jestli to zbadá, vtedy práca naša nebola daromná." - Tento plán sa všetkým ľúbil, a keď syn cisárov usnul, položili pod každú nohu postele jeho bobkový list.
Keď sa mladík prebudil, hľadel na sklepenie. Mudrci pýtali sa ho: "Povedz nám, prečo sa dívaš na sklepenie?" - Mladík odpovedal: "Toto sa nestalo bez príčiny, lebo keď som spal, alebo sklepenie znížilo sa, alebo sa zem podo mnou zdvihla, - ja aspoň tak cítim."