Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• ukážka
• alebo tiež Zeľinkár
• Zelinkár je prevažne expilát diela Jána Tonsorisa, evanjelického farára v Istebnom: Sana Consilia Medica, aneb zdravá radda lékářská (Skalica, 1771)
• ide o jeden z prvých slovenských ľudovoliečiteľských spisov z konca osemnásteho storočia, podávajúce lekárske rady proti všetkým chorobám, predstavujúce "zeliny a oleje a ich použitie k zdraviu"

Predmluva

Jako sa už mnoho rázi stalo dobrím, ačkoľvek malím vecám (které na cirkvi, na krajini všeobecní osoh jeden saďí, druhí polévá a starostliví Boh jím kam dál vatší zrost dáva), tak sa včil stává našému znovu zbudovanému Slovenskému ľiternému tovarišstvu. Mnozí o ňom pochibovaľi, zdáliž sa ono založí, založené vizdvihňe, vizdvihnuté zdaliž sa upevňí a po širokéj našéj slovenskéj krajiňe rozšírí? Ale všecko toto uš je našému národu ľen velmi z veľikú, a preto ščastľivú skúsenosťú preukázané. Listi, ano, všeľijaké kňižki podla novéj našéj dobropísebnosťi a dobromluvnosťi z rozľičních stran krajini k nám do knihotlačárňe sa posílajú a které sú včil pod perom, na budúcí čas sa slubujú, jestľi naší krajaňi túto o svoj národ horlivosť i daľej zachovávajú (jako hodno je, abi ju zachovaľi pre budúce stoleta). O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicki sa móže inším rečám a vťipom v Europe vichválením z velkú chválu pripodobniť jak z duchovňíma tak ze svetskíma kňihami. S tohoto posledňého predsevzaťá krásnu a veľmi užitečnú kňižku poslal nám istí pilní náš tovariš, která sa po Pilném hospodárovi, po smutnéj hre Krizant a Daria, po Compendiata historia gentis Slavae v počtu štvrtá z utratámi našého ľiterného tovarišstva tlačila, totišto: tento Maľí zeľinkár, z velkích zeľinárskích kňich viťáhnutí, vikládající krátké, aľe zretelné a veľmi užitečné radi z običajními zeľinkámi proti ňemocám obidvojého ludského pokoleňá. Ňe tak toto písmo jako sám ten nápis dosťi oznamuje a porúča veľkí užitek i osoh tejto kňižki; jako každému človekovi je milé jeho zdraví, tak bi mala biť v každém dome po Pilném hospodárovi tato kňižka vzácná: čím časťejšej kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo nemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe, dobre nám buďe chiťiť sa radi tejto užitečnéj, od mnohích dobre skúsenéj kňižki. Kdo bi ju mal (krem Sana Consilia medica Joannis Tonsoris) z malím novotním lavozierskím kotľíkom, móhol bi mať u seba malu potrebnu apatéku ze zelinek, z vodek pripravenu, móhol bi biť ňe len svojím domajším, aľe aj inším milosrdní samaritán. Pánom osadskím lekárom, mnohoveľebním pánom farárom a inším hospodárom, od mestskéj apatéki oddálením, v rostlinách volačo všetečňejším, buďe tato kňižka potrebná, buďe osožná. Kterí pri horách, pri hájoch bívajú, jestľi si len prostredňu známosť zeľinek zvážá, veľikí osoh s ňéj móžu mať, ačkoľvek aj od hor oddáľeňí na lúkách, pri potokoch, pri cestách, pri prekopách najdú mnohé užitečné zeľini proti ňemocám. Kdo bi ve veľikéj povážnosťi nemal zeľinu lomikameň Trank, pri potokoch rostnúcu, mnohé ňemoci, obzláštňe aľe rani hojícu? Kterí fajkár ňechcel bi si pri potokoch, pri barinách nazberať na zimu podbelu, keď bi veďel, že tento s tabákom fajčení jeho v zime od kašlu a v starosťi od záduchu vičišťí? Která žena ňechcela bi si nazberať v máji, v léťe polajki, černobilu, balšanu, marúnki, bederňíku a. i., keď bi veďela, že užitek tíchto zeľinek dá jej veľkí, dobrí lék v jej ňemocách? Kterí hospodár ňechcel bi vihoďiť ze svéj zahradi bľen, boľehlav, keď bi veďel, jako sú ťíto ostarané aj inšé smradlavé zeľini škodľivé? Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek ambroški (Augentrost), keď bi veďel, jako táto zeľinka dobre zrak čišťí, jako z radu tejto kňižki móže svojé zdraví zachovať. Písal o temto predsevzaťú kňižki Hipokrates, písal téš o predlžeňí veku Aristoteles; tímto starodávňím kňihám móže sa táto včil oznámená pripodobňiť, lebo aj jejích radi v sebe obsahuje. Našé ľiterné tovarišstvo, chcejícé našému národu s túto krásnú kňižkú slúžiť, viplňuje Ciceronovu radu a domňeňí: Máme veďeť, mluví on, 1) které veci rostú na zemi k úžitku človeka stvoreného; 2) Ľuďa sú na svete s tejto príčini zroďení, abi móhli biť medzi sebú jeden druhému na osoh. Tento dvojakí cíl je príčina téjto tlačenéj kňižki.