Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• Fándlyho spis O úhoroch aj včelách vyšiel v roku 1802 ako príloha k 4. zväzku Hospodára
• venuje sa v ňom problému striedavého systému, ktorý mal nahradiť zastaraný trojpoľný (úhorový) systém
• vysvetľuje, prečo sa úhorné polia nemajú nechávať neosiate a vysvetľuje, kedy, ako, prečo a čím by sa mali osiať, aby sa urodila na nich dobrá ozimina, a tým aj zvýšila úroda
• vyniká tu predovšetkým Fándlyho rozprávačský talent - v tomto diele si napríklad zvolil dialogickú formu (pozri Rozmlúvání medzi richtárom a uradskíma)

Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení,
Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí,
Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení,
Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí,
Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení,
Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini,
Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať,
Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať.
Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku,
Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku,
Po každej orački ze zeľeznú bránu povláčeňí,
Abi jím slnko, déšď a povetri dalo posilňeňí,
Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí,
To potrebuje úhor, né pokoj: (časom pohnojení),
S premenením semenom nech zoraní úhor poseje,
Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je.
Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči,
Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí.
Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá,
Malú chibu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá,
S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja,
Visoké jateľinské strniščá úhori téš pohnojá.
Chceš-ľi aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat,
Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať,
Jako ho v planích chotároch zachovávaľi hospodári,
Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari.

Predmluva

K článku tehoto naučeňá o úhoroch pohnul mňa veľikí nedostatek strovi a krme, kterí sem skusil u mnohích naších chudobních hospodárov po mnohé suché, neurodné roki, že chudobní sedláci v zime nemajíce chľeba, aspon za strovu zdíchaľi. Nemajíce krme, abi mohľi svoju lichvu vizimovať, predávaľi ju hned v jaseň a bár ju psotno prezimovaľi, ona taká nevládná bola, že sotvá s nú svoje roľe jarného pola zoraľi, sotva sebe volačo v zime, z jaru ze svojú lichvu virobiť mohľi, preto že ju dostatečňe krmiť nemohľi.
Druhá príčina, mna k temuto písmu pohibujícá, bol ten mnohonásobní hospodárskí osoch a veľikí užitek, ode mna v temto písme viložení, pre kterí nemaľi bi sa úhori nechávať nezasáté, aľe maľi bi sa tak, jako vipisujem a raďím, po jarném poľi premeneníma semenami zasáť. Čo jestľi dostatečňe preukážem, žádám si, abi bola táto mojá rada naším Slovákom tak vďačná, jako boľi dovčilka vďačné hospodárské kňižki Mnoho. Velebného pána farára naháčského (s kterích já tu potrební vítach, krem učeňá kestheľskéj hospodárskéj škoľi, vikládám). Maľi bi si hospodári tí kňižki pilno čítavať, aj podla možného spúsobu jejích radu zachovávať.
Keď bich veďel, že bi bola mojá rada, v téjto kňižečki vipísaná, naším krajinskím vícejmožnejším hospodárom vzáctná, podal bich jím aj druhú mojú radu (z jejích pomocu vitlačenu), totižto podla žádosťi nebohého najjasnejšého krála Leopolda II. takúto: jako bi sa móhlo pomociť s polním hosspodárstvom:

1. Abi v úrodnéj uherskéj krajine tak často veľká drahota nebívala.
2. Abi v bohatéj uherskéj krajine tak veľká chudoba a psota nebola.
3. Jako bi sa móhlo pomociť panskému aj sedláckému aj všeobecnému krajínskému hospodárstvu.

Rozmlúváňí medzi richtárom a uradskíma

Richtár: Milí susedé, dokonaľi sme včil obecné porádki, zabavte sa ešče máľičko u mňa, povím vám volajakú všetečnú aj užitečnú novinu. Bol sem onekdaj na reči z jedním pánom, kterí bol v hospodárskéj kesthejskéj škoľi učitel, viprával mi s néj mnohé pekné naučeňí, medzi inšíma rečámi takto poveďel: že bi sme sa mi sedláci o mnoho ľepší maľi, keď bi sme úhori nenechávaľi na pusto ľežať, keď bi sme do ňich sáľi všeľijaké semená na krmu, na strovu, bár aj na farbárské zeľini anebo všeľijaké repi, pre luďi aj pre lichvu užitečné. Já sem temu pánovi na jeho radu dával všeľijaké odporné vímluvi, aľe on mne jích potupil, zahrúzil a preukázal mi ten veľkí osoch ze zasátích úhorov, porúčal mi, abi sme hospodárské kňižki čítavaľi a podľa jejích naučeňí, čo nám je možné v našém hospodárstvu, abi sme napravovaľi, šikoval a pilno prikazoval mi, abi sme čítavaľi hospodársku knižku naháckého farára v Trnave vytlačenú, obzláštne to, čo je v néj o opaternosťi zdravéj, o viléčeňú nezdravej lichvi, o obsácú úhorov. Čo vi na to povíťe? Já sem téj úmisľi, abi sme úhori nenechávaľi prazné, aľe probujme jích zorané posát pre skúsenosť teho veľkého osohu, o kterém sem tak mnoho počul. Prv nežľi všecci k temu celkom privolíte, budeme sa tuto u mna prez zimu po dokonaních porádkov každí svátek o každéj takéj odpornéj vímluvi raďiť, kterú bi volakdo mohol vimisľeť proťi posátím uhorom.
Uradskí jeden premlúvil: Nech je tak, kdo má s nás uši k sľišaňú a rozum k rozumnému súdu, nech jeden každí počúvá, poraďme sa ešče dnes o téjto prvnéj odpornéj vímluvi.
Richtár v debate vysvetľuje, presviedča a vyvracia námietky roľníkov proti obsievaniu úhorov. Prvých päť námietok, totiž: že 1. zem každý tretí rok potrebuje odpočinok, 2. že úhor zamedzuje rast rôznej buriny a zeliny, 3. že by potom roľníci nestačili obrábať všetku pôdu, 4. že by sa nemaly ovce a svine kde pásť, 5. že nie je dosť hnoja ešte i na úhorové role - tieto všetky námietky richtár ľahko vyvrátil, ale už jeho dôvody proti šiestej "výmluve" boly nedostatočné a nepresvedčujúce.

Šestá odporná vímluva

Keď bi sa do úhorov všelijaké semená sáľi, museľi bi sedláci dávať veliku částku na devátek ze svéj urodi, na desátek ze svéj ťažkéj práce.

Urad: Čo trúfáťe, pane richtáru, čo bi nám ten školskí hospodár poveďel na túto odpornu vímluvu.
Rich: To bi nám poveďel, čo povedal mne, keď sem s ňím mal reč o všeľijakích dežmách a devátkoch. O temto predsevzeťú kázal, abi sme si čítaľi naučeňí v II. str. P. h. na 1. 106. Tam sa naučíme, že dežma bola v starém zákone od Boha prikázaná, včil je od cirkevného aj od svetského práva ustanovená. Tam virozumíme, že naší gruntovní páni majú moc a právo, abi mohľi brať devátek anebo osmu částku z našej urodi. Tam čítajíce, najďeme aj to, jaká je našá veľiká povinnosť, abi sme pod hríchom spravedľive devádki, desátki opovedali aj odezdávaľi. Viprával ten pán dálej aj takto, že v pátém punktu krajinského urbára je príkaz, abi poddaní ze všeckéj urodi svojích rol dávali gruntovnému pánovi devátek, poneváč aľe tam o takíchto úhorních rolách neňi príkaz, asnad bi ľen páňi nebraľi s ňích devátek a krem teho, také úhorné roľe (bár aj posáté) mali bi sa tedi tak počitovať jako dovčílka, s kterích sa ništ nedávalo, anebo maľi bi sa tak vzáť jako inšé pusté pažice, s kterích nebere sa nijakí užitek. V III. §. teho urbárskeho punktu volačo podobného nadrážá sa.
Urad: Já sa nazdávám, že naší gruntovní páňi dovčílka vždicki na pravdu stáli aj včil prikazujú svojím pánskím oficírom, abi nás spravedlive ríďili, abi pri svojich porádkoch ništ od nás nežádali, čo bi bolo proťi krajinskému urbáru. A predca nachádzajú sa (bár né u nás) kďe tu po krajine žalobi medzi sedláci proťi pánskím oficírom, že bi títo kedi nemilosrdňe, kedi nespravedľive zachádzali s poddaníma, obzláštne keď jích v čas žatvi a sennéj hrabački víše od urbáru dovoleních dnov na pánščinu ženú, bár uš aj poddaní vibaviľi svéj ročitéj panščini dňi, že tak sebe chudobní poddaní nemožú svoje urodí v potrebném časi zežať, ochrániť a chudobnejší nemajú keďi, abi volačo virobiľi. Takí nemilosrdní oficíri lachko bi gruntovních pánov navédľi, abi títo s posátích úhorov devátki od nás pítaľi.
Rich: Súsed, né tak smelo súďťe, aňi tak smelo neomlúvajťe pánskích oficírov, pre dvoch-trech asnad kďe tu v krajine nemilosrdních, nespravedlivích a preto pred Bohom, pred svetom hríšních. Čúvaľi ste to, že jedna aňi dve, tri lastovički neurobá leto aňi jar, tak téš, čo volakedi bolo čúvať o volakterém zlém, nespravedľivém pánském jedném nebo druhém oficírovi, to mi včil o pánov oficírov našého gruntovného pána nemožeme povedať, poneváč aj oňi sú sprisahaní na pravdu a k zachovávanu krajinského práva porádkov. Za takíto krajinskéj vrchnosti právní porádek a príkaz može sa počitovať včilajší urbár, kterí gruntovní páňi prikazujú spravedlive zachovávať svojim oficírom. Mi doverujeme, že ho oňi spravedlive zachovávajú, poneváč k takémuto zachovávaňu aj královská, krajinská, stoličná vrchnosť dohlídá. Mi musíme ináč súdiť aj mluviť o pánov oficírov tehoto pánstva, oňi s nami spravedlive aj milosrdne zachádzajú, oňi nás v našéj bídi s pánskú režú na chléb aj na semeno, téš našu lichvu ze senom fedrujú, oňi nás, kďe možu, zastávajú.
Urad: Teda bi sme sa nemali obávať, že bi nám ze stránki pánstva úhorné obsáťí ťerchovné bolo?
Rich: Nemáme sa obávať, že bi gruntovní páni z úrodi posátích uhorov devátek anebo inšú dánku od nás žádaľi a bár bi aj volakedi nejakí pánskí oficíri volakteru novú ťerchu chtel nám nadstaviť, krajinská milosťivá vrchnosť dala bi proťi nemu pomoc a ochranu, keď bi sa poddaní s poňíženosťú utíkali k nej podla §. VII. devátého urbárského punktu.
Však sme mi to po títo pominuté roki s naším veľkím potešeňím skusiľi, že uľeveňí chudobnému sedláckému stavu (kterí je téš sila krajini) od dávna žádajú naší kráľi, to preukazuje za času Márie Terézie královnéj obnovení urbár. To žádaľi za Jozefa Druhého tí veľké po krajini vinaložené práce. Pomoc, ochranu a podporu sedlákom dávať prikazuje artikul XXXV. dieti 1792 uherského práva za Leopolda II. krála. Tam cílí téš XII. artikul včil ščasľive panujícího krála Františka II. dieti 1792.
Urad: Veď aj tak svedčí, abi vrchnosťi, které nás na pravdu prisahajú, nám na príklad, na pravdu stáli, to jím Boh, jejích svedomí, jejích práva prikazujú. A jestľi bi sa mohľi, neodstupíce od pravdi nad chudobním poddaním zmilovať, jemu dobrotu a otcovskú lásku preukázať, to jím nebuďe žádná potupa. Pravda, spravedlnosť tak bívá na obrazoch malovaná, že drží vážki v rukách, abi sa oňi jednako a spravedlivo ustojkali, abi jejích jazíček aňi na jednu aňi na druhú stranu vícej sa nenakloňil, musá sa oňi silno držať a uspokojiť. Podobním spúsobom aj vrchní vladár a riďitel musí sa silno pravdi držať, abi sa aňi na jednu aňi na druhú stránku faľešne nenakloňil. Vždicki jemu buďe vatšá chvála, keď sa podla pravdi volačo vícej nachílí ke chudobnému stavu, obzláštňe k svojím poddaním, s kterích práce dostáva volajakú částku svého viživeňá. Lepší je, abi chudobní svého pána chváľili, jemu dobre vinšovaľi, po smrťi abi sa zaňho z vďačnosťú modlili, nežli ho majú hanať.
Rich: Bár bi sa volakde aj našol takí pán, kterí bi od svojích poddaních s posátích uhorov pítal devátek, predca bi táto dánka nemala odstrašiť jeho poddaních od obsátá uhorov. Lepší je vzáť osem částek, nežľi jednu devátu opusťiť s takéj úrodi.
Urad: Aľe keď si buďe sedlák rátať a šacovať svoju, do tich uhorov vinaloženu prácu aj zasáté semeno, bude-ľi mať všecko zaplaťené s tima osmi částkami po volakterúc vipočtovaníma?
Rich: Keď bi si sedlák každú prácu šacoval do svého ročitého vídanku, ona bi skoro na vatšú cenu višla nežli inších drahích remeseľníkov, nebo povedá porekadlo: Drahí je stríberní pluch, drahá bívá najatá oračka aj inšá šacovná sedlácka práca, kterú sebe sedlák nemože vždicki šacovať, ľen tobož, že ju pre seba, pre svoju čelad pracuje a nadevšecko preto, že je k takéj práce stvorení. Pamatajme na kupcov, na handlírov, jako títo pilno a spolu skúpo handlujú, keď získajú neľen péť anebo šést od sta zlatích, aľe keď vikupčá bár ľen tri, štiri zlaté víše svojích vinaloženích, sú spokojní, bár sa jím s takím ziskom nezaplaťá všecki jejích práce a utrati. Tak bi mal biť aj sedlák spokojní, keď bi s posátích úhorov bral bár ľen pátu anebo šéstu částku krem vinaloženého semena a svéj práce. Jakí aľe veľikí osoch mohol bi mať každí sedlák s posátích úhorov, viložím vám dálej pri konci tejto našej reči.
Urad: Ešče jedno je, čo bi mohol volakdo proti posátím úhorom na odpor povedať a to je toto: Dosť nám pánské zajáce a inšé zveri pánové v jarinách, oziminách škodi robá, né to abi sme ešče úhori pre né posáľi.
Rich: O tomto já vám vícej nemožem tu poveďeť, ľen to, čo sem čul od teho hospodárského učitela. Že majú gruntovní páni ve svojích právách upevnené to plnomocenství, abi mohľi ve svém pánstvu a poddanstvu jakékoľvek zveri držať, že jích sedlákovi nesloboda zabíjať.
Urad: Aľe mohľi bi sa gruntovní páni rozpamatať, že jejích osvícená a veľkomožná láska k jejích zúbožením, utrápením poddaním to žáda, abi proťi takím polním zverom urobiľi ľepšé porádki, abi sa od ních v rolách aj inde tak mnohé a znamenité škodi nerobiľi, jaké dovčilka chudobní poddaní trpeľi aj trpá. Mohľi bi páni nasľedovať Friderika Vilhelma, teho veľkého a milosťivého pána, kterí v sebe poddaném markgrabstvu Anšpach aj v Bairaitu vikazil takové chudobním poddaním škodľivé zveri. S takéj pánskéj moci a spolu otcovskéj láski ke chudobním poddaním Jozef II. císar ve svojích rekvíroch dal vilapať a postrílať polním urodám škodľivé zveri. Tá ťažko vipracovaná obroda zemi, drahá uroda rol mala bi sa na ľepší hospodárskí aj krajinskí osoch obráťiť, né abi ju kratochvilné, obžerné zveri vižraľi, abi pre ních chudoba hlad a bídu trpela. Známé je to porekadlo: Ruka ruku umívá a obidve sú bíle, pretože jedna druhéj vodu podává. Tak téš peníze z ruki do ruki prekládané, podávané robá silních kramárov a bohatích kupcov, tak téš dobremajících gruntovních pánov posilnujú, jejích pánstvá upevnujú sedláci jejích poddaní, dobré grunti, dobré urodi, silné hospodárství mající.
Rich: Je síce pravda, že ľepší je gruntovnému pánovi, keď má silních, dobremajících poddaních, jako keď bi mal bídních, núdzních, kterí ze svého chotára urodi sotva možu sa prezimovať a potom až do novéj urodi neveďá, kam od psoti majú sa pohnúť. Na toto maľi bi merkovať pánskí oficíri, keď v takích mizerních chotároch robá pánské nivi a berú do ních od sedlákov kopaničné anebo po pústkách ľežícé roľe. Berú jích preto, že majú moc a vládu takové vzáť, aľe maľi bi misľeť, zdáľiš vícej pánove hospodárství upevná, anebo vícej chudobních poddaních do psoti donesú, maľi bi misleť, kdo vícej také roľe potrebuje.
Urad: Bola bi to gruntovním pánom veľká pochvala, keď bi oňi ze svojím posmelováňím, ze svojú pomocú, s požičaníma všeľijakíma semenámi k temu nakloniľi svojích núdzních poddaních, abi títo uhorné roľe každoročne posáľi, tak bi chudobním poddaním aj celému svetu preukázaľi, že nad jejích velkomožnú hodnosťu, nad jejích osvícením ménom a titulom je vícej možnejšá, pred svetom osvícenejšá jejích láska proťi svojím nudzním a bídním poddaním, kterích neľen jako svojích verních a ťaško pracovitích poddaních, aľe aj jako svojích blížních kresťanov s tímto spúsobom možú ščaslivejších učiňiť. Tak bi pánské méno aj rozkaze medzi jejích poddaníma ve veľkéj ucťivosťi a poslušnosťi vždicki ľepší zetrvávaľi.
Rich: Mi síce musíme uznať, že medzi nami zostává ucťivosť a poslušnosť naším milosťivím gruntovním pánom od nás vždicki preukázaná, nebo jejích veľkí osvícení rozum, spravedľiví súd, jejích veľká nad nami starosť, láska a opatrnosť vždicki jích k nám dobroťive a láskave naklonovala, preto mi sme jím aj budúcne povinní bit poslušní a verní.
Urad: Jestľi né inšá, zaiste táto včilajšá s nami rozmnoženíma ludma rozmnožená psota mala bi naších gruntovních pánov aj k temu nakloniť, abi nám pomohľi bez všeckéj dánki uhori posáť. P. richtáru! zdáľiš vám ten hospodárski učitel nespomínal volakteré také príkladi anebo dari, s kteríma gruntovní páni pomohaľi svojím poddaním a jích posmelovali k pilnejšému, k užitečnejšému hospodárstvu?

Richtár uviedol niekoľko takýchto príkladov a roľníci sú presvedčení. Sú už ochotní obsievať úhory krmivami, strukovinami alebo inými rastlinami. Vysvetľuje im ešte postup prác. Nakoniec im hovorí o potrebe čítať hospodárske knihy, najmä Pilného hospodára od naháčskeho farára.

Urad: Pane richtáru, prv nežľi všeci mi tuto prítomní susedé vám privolíme k obsáťú naších uhorov, poneváč ste nás uš k temu silno nakloňiľi, poveďťe nám ešče na krátko o téj hospodárskéj kňižki naháčského p. farára volačo vícej. Čuľi sme, že ten p. farár chcel dať tlačiť aj inšé, téj svéj hospodárskéj kňižki nasľedujícé stránki, jakošto pátu o opatrnosťi zdravích konov aj o jejích všeľijakéj nemoci viléčeňu. Téš šestú st. o opatrnosti zdravích aj o viléčeňu nezdravích ovéc, téš sedmu st. o opatrnosťi zdravích aj o viléčeňu nezdravích svín, téš osmu stránku téj kňižki o opatrnosťi všeľijakého zdravého aj nezdravého krídelného hidu. To bi nám boľi veľmi potrebné kňižki. Nespomínal ten kesthelskí hospodár volačo o tíchto knižkách?
Rich: Spomínal, aľe z hnevom a z velkú mrzutosťú proti našému slovenskému národu, že mi Slováci nevíme si dosť šanovať takú veľkú užitečnú prácu od naháčskeho p. farára, po mnohé roki z veľkú pilnosťú zloženú aj uš dokonanú, která dármo ľeží nevitlačená pre nedostatek penez k tlačeňu potrebních, že bi sme si ju maľi šanovať jako naučeňí novotnéj hospodárskéj slovenskéj kesthelskej škoľi. Inší národ na takéto kňižki veľmi rád predplaťá aj tlačené kupuje a že mi Slováci ešče aj dálej po téjto nám obetovanéj užitečnéj hospodárskéj kňižki ve tmách našej nevedomosťi, lenivosťi, v poverách naších predkov omámení zostáváme. Mala bi aj naša obec aj každá inšá tú hospodársku kňižku sebe zaopatriť, na nú predplácať. Tak abi sme sa sami seba Slováci posmelovaľi, jako nás tam pán skladatel tejto kňižki posmeluje.
Urad: Nech je teda tak. Hned ešče včil, dokáď sme tu v richtárském dome pospolu, posmelme sa, urobme toto spoľečné predsevzeťí, zaopatríme si ti hospodárské kňižki, čítajme jích, pamatajme aj mi na to naučeňí, v treťéj st. na I. LIX, LV. vipísané, že vždicki je človek povinní kam dál vícej sa naučiť, keď može, že nikdá sa do starosťi nepreučí. Nikdo tak rád pri staréj običaje nezostává jako sedlák, mluvíce: Ľen tak hospodárme a robme, jako robiľi naši predkové. - Mi sa v tíchto časoch nemožeme ináč brániť psoti; táto je kam dál vatšá, jako drahota sa množí, dánki kam dál vatšé nastávaju, služebníkom kam dál vatší plat musíme platiť, drevo, zelezo o mnoho je drahšé nežľi pred nekteríma roki. V tíchto drahích časoch málo sa roďí na rolách, málo sena, málo krme, kravi zľe dojá, ovce málo mléka dávajú, psota od všetkích strán vaľí sa na nás. Takto zúbožení musíme uznať, že skoro ništ ve sveťe pri staréj ceni, po staréj običaje nezostává, nastávajú všeľijaké nové kunšti, nové rúchá, nové módi a fortíľe, ľen prám sám sedlák, svím rozumom dosť vťipní a obratní, nechce ništ nadstaviť, nadstavené, od inších vimisľené, ňechce premeniť pri svojích prácách, pri svém hospodárstvu, ačkoľvek viďí, ža s tíma grunti otcovskíma s tú otcovsku prácu nemože sa v tíchto drahích rokoch tak psoti brániť, jako sa voľakedi jeho otec bráňil. On viďí, že z jedného záhonu nemajú biť dva, aľe keď bi on jeden záhon pilno zrábal, mohol bi mať s neho toľkú úrodu, koľkú ze dvoch, on skusuje, že na mokrích lúkách ľen trsťini a žaboškrečini rostú; aľe keď bi také lúki čiščil, vodu odrážal, mohol bi mať na ních dobré seno.
Rich: Také žalobi, jaké vi spomínáťe, skoro každodenne čúváme, teda hľedajme aj mi proťi ním volajakí prostredek, nadstavme aj mi volačo nového, čo od nás može biť proťi tím víše spomenutím odporním vímluvám, s kteríma sa dovčilka mnohí vimlúvaľi od obsáťá úhorov. Pomahajme si z jejích novotním obsátím k našému veľkému osohu ešče v tejto zimi. Keď sa po druhí ráz zénďeme, dáme zehnať všeckích obecních luďi sem, zakážeme, abi si každí do jaru zaopatril volakterí funt jateľinského semena, které bi mal sáť do svého jarného pola z jarinu, abi tú jateľinu mohol v uhori na krmu kosiť. Zakážeme téš, nech si každí zaopatrí zrno volajakéj míšanini anebo inšéj samotnéj krmi zrno anebo volajakéj repnéj urodi, že buďeme všecci sát do uhorov také všeľijaké semená. Že si zatáď buďeme tuto u mňa anebo inďe pri večernajšéj schádzki čítavať naučeňí, kedi a jako sa majú takéto semená sát do uhorních rol. Bár v prvném anebo v druhém roku tí uhorné posáté roľe neukážú ľepšu občekávanú urodu, bár bi v nich bola po dva roki (čo netrúfám) volačo chibnejšá ozimina, mi ľen aj dáľej do ních sejme na krmu semená, v budúcích rokoch zaplaťá nám oňi tu prácu k našému potešeňu, toboš že u nás máme malé pasinki aj na seno malé lúki. Toto bi bola veľká pomoc obzláštňe tam, kde nemajú chotár na trojé poľe rozďeľení.
Povedal mne ten kesthelskéj škoľi učitel, že toto bi bol jeden užiteční spúsob z inších mnohích spúsobov (totišto do uhorov sát mišanini všeľijakéj jateľini, krmi, strovi, semená téš záhradníckéj urodi a farbárskéj zeľini), s kteríma mohlo bi sa pomociť v uherskéj krajini aj sedláckému aj pánskému aj krajinskému hospodárstvu.
Urad: Lúbí sa nám toto hospodárské naučeňí, ano, všecci k nemu privolujeme, nenecháme budúcne naše uhori preorané prázné ľežať, aľe jich každoročne tak pilno zoreme aj posejeme, jako sme dovčilka počuľi, abi sme aj mi skúsiľi s ních ten veľikí osoch.