Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

I. Slovensko a kultúra

2. Úvod

Predmet, ktorý mám rozvinúť, je vskutku široký. Chcem totiž poukázať na všetky tie okolnosti, podmienky a faktory, ktoré menujeme kultúrnym životom Slovenska. Vo všeobecnosti je o kultúrnom živote rozšírená veľmi úzkoprsá mienka. Váha býva kladená buď na jednu, buď na druhú stránku, a tak kultúrny život Slovenska býva videný jednostranne. Nezriedka býva vec tak pochopená, akoby ideál kultúrneho života Slovenska bol už dosiahnutý vybojovaním politických práv. Iní zase zdôrazňujú hospodársku stránku kultúrneho života a jeho kultúrny ideál vidia v materiálnom zveľadení Slovenska. Rozšírená je i tá mienka, akoby osvetový kultúrny ideál mal byť dosiahnutý žurnalistikou. Nemožno nepriznať, že v každej z týchto mienok o kultúrnom živote Slovenska väzí isté jadro pravdy, lež ani jednou nie je ani cieľ, ani pojem kultúry vyčerpaný.
Presvedčiť o tom môže každého mysliteľa objektívny pohľad. Sú národy, ktoré požívajú slobodu v politickej oblasti, a v kultúrnom živote idú naspäť. Sú národy, ktoré v hospodárskom ohľade žijú zlaté časy, a predsa v kultúre dopracovať sa pokroku nie sú vstave. História zase poskytuje príklady, že národy v materiálnom ohľade nie najlepšie postavené, dosiahli vysoký stupeň kultúry.
Teda jasne možno vidieť, že nie v jednostrannom prízvukovaní istých kultúrnych elementov spočíva kultúrny život.

1. Ja chcem obraz slovenskej kultúry podať v rámci systematického vedeckého diela, ktoré by malo slúžiť ako prostriedok budenia slovenského národného povedomia. Pristupujem k vykonaniu tejto práce "sine ira et studio" a podľa tohto pravidla budem pokračovať všade, lebo som presvedčený, že láska k veci môže viac dobrého vykonať než nihilizovanie alebo bagatelizovanie. Veľkou chybou u nás je, že k slovenskej veci nieto lásky a že túto lásku nevieme prebúdzať. Ba poviem viac: nielenže jej nemáme, ale ľahostajnosť k slovenskej veci dosiahla nedozerné rozmery.
   Žiaľno je, že na Slovensku sa nachodia ľudia, o ktorých môžem smelo povedať, že ich duševným športom je deštrukcia. Títo ľudia, nemajúc rozhľad a vedeckú vytríbenosť, podrobení okamžitým dojmom, nie sú schopní objektívnym okom nahliadnuť do slovenského života, vystihnúť jeho cenu, ale zo svojho fantasticko-idealistického stanoviska popierajú všetko, čo sa na poli slovenskej kultúry vyprodukovalo. V rozhovoroch, ktoré som mal so slovenskými vedúcimi ľuďmi, badať veľkú depresiu, pesimizmus najhrubšieho zrna. Takíto ľudia môžu na Slovensku zaujímať prvotriedne postate, no slovenskej veci viac škodia, ako osožia.
   Majúc na zreteli vždy lásku a oddanosť k veci, pokúsim sa dokázať, že veľmi hrešíme proti samým sebe, keď si nevážime to, čo by sme mali za najvzácnejšie a najsvätejšie považovať. Lebo život má len dovtedy cenu, dokiaľ si ho človek vie vážiť. Len čo si človek prestáva život, jeho ciele a úlohy vážiť konzekventne musí upadnúť do fatalizmu a nihilizmu, do týchto najväčších nepriateľských prúdov národného života. A to, že v našom národnom živote nachádza sa veľa fatalizmu a nihilizmu, predsa odtajiť nemožno.
   Pousilujem sa dokázať, že náš slovenský život, hoci je v ňom mnoho strasti, predsa poskytuje i mnohé radosti. Nemáme sa teda čo hanbiť, že sme Slováci, národ síce nie vyspelý, ale národ, ktorý má dobré vlastnosti, národ, ktorý túži po lepšom živobytí, po lepšom osude. Poukážem na to, že my nie sme žiadny "úbohý" národ v tom zmysle, ako donedávna brali, tento pojem nám blízki Česi, a mám tú pevnú nádej, že svojimi vývodmi dobrej veci Slovenska v nemalej miere poslúžim.
2. O mnohom, čo toto dielo obsahuje, sa už v slovenskej spisbe písalo. Veľmi mnoho triezvych poznámok nachodí sa roztratených v Pokroku, Slovenskom denníku, v Slovenskom týždenníku, v Národných novinách, v Prúdoch a v iných znamenitých slovenských časopisoch. Avšak nebolo zatiaľ badať ani najmenší pokus o sústavnú systematickú prácu. Národ malý a chtivý potrebuje rozmýšľať o svojom živote ako o celku a nielen o jednotlivých každodenných problémoch. Veď skutočná cena otázok každodenného života vysvitá často len v súvise s celým životom. Neraz sa nám zdá, akoby otázky, ktorými sa zapodiava myseľ jednotlivých ľudí alebo celého národa, mali vysokú cenu, lenže keď o nich uvažujeme v súvise s celým životom, v skutočnosti majú chatrnú hodnotu. Najmä tu ide o otázky, ktoré sú inšpirované vášňou, ktoré často rozčuľujú celý národ, na kúsky ho rozdrobia, ale ktoré národu sú len na škodu. Často zase vážne problémy a myšlienky nemôžu si pre neprajnosť okolností prebiť cestu.
   Akú cenu má národ a aký zmysel majú jeho snahy a námahy? To je otázka, na ktorú každý mysliaci Slovák hľadá odpoveď. Ako krátko a vážne znie otázka, tak krátko a vážne znie i odpoveď. Cieľom každého národa je, aby kultúru tvoril, a tak i slovenský národ má za cieľ rozvoj svojej kultúry. Tento rozvoj kultúry dáva cenu jeho životu a zmysel jeho snahám a námahám. Dokiaľ národ, akýkoľvek malý a nepatrný, ľne ku svojim kultúrnym ideám, dokiaľ je schopný za tieto kultúrne idey bojovať i mrieť, dovtedy má nádej v tuhej borbe národov na existenciu. Všetky naše boje a utrpenia nie sú nič iné ako kultúrny boj. Uvedomenie si tohto má pobádať všetkých roduverných Slovákov k čulejšej práci - jedných k telesnej, druhých k duševnej - pamätlivých súc toho, že každé hlivenie je najväčším nepriateľom kultúrneho rozvoja. Je všeobecne známa, až povestná naša letargia. Ľudia, ktorí len koľko-toľko nazreli do života slovenského národa nezabúdajú to zdôrazňovať. Nečinnosť bola a je najväčšou prekážkou kultúrneho rozvoja Slovenska. Pousilujem sa neskôr na inom mieste vysvetliť toto hlivenie ako psychický jav nielen jednotlivcov, ale aj masy.
   A tak si myslím, že ak v tejto kultúrno-filozofickej štúdii podrobím systematicky kritickej úvahe celý náš slovenský život, moje úsilie a námaha budú považované za správne.
3. Ak spomínam systém, nech sa nikto neľaká toho slova. Moja snaha bude písať vecne, zreteľne, bez hmlistých výrazov, ktoré neraz namiesto toho, aby vec objasnili, ju len zatemnia. Dielo chcem nastoliť v takej forme, aby ho i ľud i inteligent mohol s osohom čítať. Veď práve forma býva často prekážkou myšlienky. Ťažkopádna forma, ktorou je myšlienka podaná, je neraz príčinou toho, že si cestu nie je vstave prebiť. Inokedy zase ľahká, šikovná forma propagandu robí nie práve prvotriednym myšlienkam alebo myšlienkam už raz vypovedaným, ktoré si pre nešikovnú formu nevedeli prekliesniť cestu.
4. Hoci o všeličom, čo je v tomto diele obsiahnuté, sa už písalo, predsa v mnohom budem kráčať doteraz neprešliapanými chodníkmi. Vidím, že doteraz sa nikto nepokúsil ani zďaleka podať úplný obraz slovenského života, hoci vo svojej rozmanitosti poskytuje mnoho zaujímavého. Príčinu toho vidím sčiastky vo vedeckej nevyškolenosti slovenskej inteligencie, ale sčiastky i v nesmelosti slovenských učencov.
   Čo v tomto diele podávam, nebude vždy obraz úplný. Poniektoré state chcú byť len pokynom k bádaniu pre chtivých mladých slovenských učencov. Vedomý som si teda i nedostatkov, ktoré toto dielo obsahuje. Preto mám i nemalé obavy, že menovite u chytrých Slovákov nenájde náležitého porozumenia.
5. Za potrebné držím poznamenať i to, že vo svojom skúmaní nebudem sa opierať nikde o nijaké fantasticko-idealistické konštrukcie. Taká metóda môže síce uľahčiť bádanie niektorých otázok, ale v nej väzí nebezpečenstvo, že skúmateľ upadne do predpojatosti. Komplikovaný život národa nemôže byť skúmaný podľa istých subjektívnych konštrukcií, ale musí sa opierať o reálnu skutočnosť. Teda metóda, ktorú použijem, bude induktívna, metóda prírodných vied. Len takáto metóda poskytne nám možnosť nazrieť skutočne do života slovenského ľudu a národa a umožní nám pochopiť rozmanitosť života. Dokladám ešte to, že početné fakty, ktoré sa v tomto diele nachodia, sú v ňom nevyhnutne potrebné.
6. Dielo delím na teoretickú časť: o princípoch kultúrneho života, a na praktickú čiastku: o ich formách.