Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

• balada z roku 1879
• o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý je krutý, bezohľadný a rád porušuje tradície; nedeľu znesvätil poľovačkou, i keď je to zakázané; po prosbách sa mu zjaví horský duch, ktorý ho potrestá a nechá roztrhať jeho vlastnými psami

(Ponáška na Bürgera.)

Na hon zatrúbil Beckova pán.
"Pane! - predstúpi mních jeden -
čuješ tie zvony zo všetkých strán?
Dnes je svätej nedele deň!

Dnes čo duša v chrám sa pohýna:
spomni i ty na Hospodina."

"Na hon, na hon! kým duša mladá;
nedeľa, Boh? čože ma doň!
Komu treba, nech si ho hľadá:
na hon, hurrá! na hon, na hon!"

A pán letí, družina za ním;
ľud stretáva ho so vzdychaním:

"Pane, zmiluj sa! - beda s nami.
Už sa prevrátil svet celý,
časy dobré s lastovičkami
dávno od nás odleteli.

Krivda krivdu a hriech hriech honí,
jakby tu bol už deň pokonný!"

"Na hon, na hon! kým krv horúca!
Svet, ľud? haha! čože ma doň!
Čo stáť nevládze, nech sa rúca:
na hon, hurrá! - na hon, na hon!"

Tak loví on, loví bez ustania
celý deň boží do mrkania.

"Pane! postoj, už, hľa, mrká sa.
My ustatí i vraník tvoj.
Čuj, jak celému svetu hlása
zvonček večerný - mier, pokoj.

Dosť krvi už za dňa natieklo,
v noci poľúva iba peklo!"

"Na hon, na hon! kým para stačí.
Noc - i peklo? - čože ma doň!
Po smrti všetko zem zatlačí:
na hon, hurrá! - na hon, na hon!"

A laň letí lesom neschodným;
on za ňou - až kôň padne pod ním.

A blesk čudný šibne mu v oči,
pred ním duch kýsi zhrmí: "Stoj!
Kruh môj smrteľník neprekročí:
v zvieratníku zverstvu pokoj!

Páč! jak tu snie všaký tvor zeme;
tu len hriech jeden nezadrieme!" -

A lovec: bums, hallou! - no ozveny
naspäť doň udrú - bums, hallou!
I skočí sám sťa postrelený -
a za ním hiv, hav! svorka psov.

Hiv, hav! psi kolia svojho pána
cez hory, doly až do rána.

Ráno hľadá pána družina;
ale ani chýru o ňom.
Len keď mrkať sa vraj začína,
čuť horou hiv, hav, tresk i lom.

A tak každú noc až do rána
psi vlastní kolia svojho pána.